E.A.Poe: Archa bláznov
Mladý, čerstvo vyštudovaný lekár Edward na konci 19. storočia prichádza na prax do psychiatrického ústavu pre choromyseľných ležiaceho v hmle v odľahlom kúte hôr. Tu ho privíta šéf lekárskeho tímu, jeho asistent a záhadná kráska Eliza, trpiaca panickou hrôzou z akéhokoľvek telesného dotyku. Edward je zasväcovaný do tunajších liečebných metód a je v šoku. Dr. Lamb je príkladom osvieteného prístupu, voči bláznom je ústretový a svojmu tímu vštepuje, aby „jedinečnosť" každého pacienta rešpektovali: „Prečo by sme sa mali snažiť urobiť nešťastného človeka z úplne šťastného koňa?" Avšak desivá a hrôzu naháňajúca „liečba", ktorej boli na konci 19. storočia duševne nemocní bežne vystavovaní, je prítomná aj tu: väznenie, spútavanie, prúdy ľadovej vody a elektriny. To všetko je pevne vryté do historických múrov ústavu a Edward objavuje pomerne znepokojivú pravdu. Psychiatrický ústav ovládli pacienti, zatiaľ čo skutočný riaditeľ je so svojim tímom uväznený.
